Evolúcia výživy

    Výživa je základným prostriedkom na uspokojovanie jednej z elementárnych potrieb človeka. Plní ale i ďalšie úlohy, ako sú sociálne, kultúrne, politické, náboženské a v neposlednom rade i psychologické. Súčasná spoločnosť kladie veľký dôraz na optimalizáciu výživy vo vzťahu k pozitívnemu zdraviu človeka. Nesprávne výživa môže totiž prispievať k rozvoju tzv. civilizačných ochorení, medzi ktoré nepochybne patrí obezita, vysoký krvný tlak, či diabetes mellitus (cukrovka). 

    Výživa človeka sa v priebehu jeho evolúcie vyvíjala. Je do určitej miery výsledkom adaptácie na zmenený spôsob života. Dnešný stravovací model je výsledkom tradícií, náboženských a filozofických vyznaní, módy a napokon aj mýtov. Tieto aspekty sú predovšetkým vidieť pri rôznych náboženských pôstoch, či určených pokrmoch na určité dni. Napríklad v období Veľkej noci je tradíciu jesť na Zelený štvrtok špenát, prípade iný pokrm zelenej farby...

    Praveká výživa sa stala predmetom intenzívneho skúmania pomerne nedávno. Poznatky sa rozširujú úmerne tomu, ako postupujú naše možnosti v paleontologickom a archeologickom výskume. Archeologicky sa relatívne najlepšie prejavuje potrava ako materiálny substrát, resp. paleobotanicky, paleozoologicky a chemicky vyhodnotená časť pozostatkov v ich nálezovom kontexte (zvyšky skladovaných potravín, stopy prípravy jedál v okolí ohnísk a v nádobách, nespotrebované pečivo, kuchynský odpad a pod. Významný prameňom pre poznanie pravekej výživy sú aj ikonografické doklady, zobrazenie plodín alebo zvierat, nástenné maľby v jaskyniach a podobne. 

Vývoj výživy 

Ramapithecus

    Objavil sa asi pred 17 miliónmi rokov. Je prvý vzdialený predchodca ľudí. Vysoký bol iba čosi viac ako meter a viac sa podobal na ľudoopa. Žil na stromoch riedkych lesov. Jeho zuby však svedčia o tom, že sa už živil inak ako ľudoopi. Kým ľudoopi preferovali mäkké plody, Ramapithecus sa živil výdatnou, ale tvrdou stravou. Jeho hrubá zubná sklovina sa zjavnými stopami po silnom opotrebovaní a široké stoličky prezrádzajú, že jedával orechy, semená, korienky a inú pevnú potravu. Rezáky mal kratšie v porovnaní s ľudoopmi a kratšie boli aj zubné oblúky. Stoličky mali ten istý typ ryhovania ako ľudské stoličky. 

Australopithecus

    Objavil sa pred 4 miliónmi rokov a môže sa považovať za predchodcu rodu Homo. Zo štruktúry zubov je zrejmé, že sa živil prevažne rastlinnou potravou. I keď zašpicatené črenové zuby boli skôr prispôsobené potrave zloženej z relatívne mäkkého ovocia a inej vegetácie, je takmer isté, že veľké stoličky robustnejšieho typu naznačujú, že sa živili veľmi tvrdou potravou, ktorá vyžadovala dôkladné rozomletie a práve preto o nich archeológovia hovoria ako o „mlynsko-kamenných stoličkách“. 

Rod Homo

    Nálezy v Olduwajskej rokline dokazujú, že tu žili vedľa seba na pomerne malom priestore a v tom istom čase predstavitelia druhov Australopithecus afarensis, Homo habilis a dokonca aj Homo erectus. Zdá sa, že rozličné druhy homoidov sa vzájomne neohrozovali, čo poukazuje na ten fakt, že možno neboli priamimy potravinovými konkurentmi. Platilo by potom, že australopithekovia sa živili rastlinnou potravou, zástupcovia rodu Homo habilis boli všežravci a príslušníci rodu Homo erectus boli výhradnými mäsožravcami. 

Homo habilis

    Nazývaný aj človek zručný sa objavil asi pred 2,3 miliónmi rokov. Je prvý známy druh Homo. Používal, ale i vyrábal kamenné nástroje tzv. oldowanskej kultúry. Meral asi 120 – 150 cm a mal pomerne útlu postavu. Mal už pomerne veľký mozog (objem mozgovej časti bol asi cca 700 cm3) s menej vyčnievajúcou tvárovou časťou. Mal kratšie a zaoblenejšie zubné oblúky, menšie stoličky a tenšiu zubnú sklovinu. Na základe nálezov z Olduwajskej rokliny je možné určiť vplyv výživy na opotrebovanie zubov – mikroanalýza skloviny oklúznych plôch zubov ukázala, že konzumácia nezrelého ovocia viedla k narušeniu povrchu skloviny organickými kyselinami. 

Homo erectus

    Objavil sa asi pred 1,7 – 0,7 miliónmi rokov. Efektívnejšie lovil zver, zhotovoval už symetrickejšie a dokonalejšie kamenné nástroje. 

Homo sapiens

    Objavil sa v Európe asi pred 300.000 rokmi. Od predchádzajúcich druhov sa odlišovali zväčšenou mozgovou časťou (cca asi o 10%). Mali klenutejšie čelo, širšie a vyššie záhlavie. Chrup  -  mali zmenšené zadné a zväčšené predné zuby. 

zdroj: Metódy hodnotenie výživy